Liečenie homosexuality

autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr

 

„Nemalý počet mužov a žien má hlboko zakorenené homosexuálne sklony. Táto objektívne nezriadená náklonnosť je pre väčšinu z nich skúškou. Treba ich prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim. Aj tieto osoby sú povolané plniť vo svojom živote Božiu vôľu a, ak sú kresťanmi, spájať s Pánovou obetou na kríži ťažkosti, s ktorými sa môžu stretnúť v dôsledku svojho stavu“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2358).

 

Ľudí s homosexuálnou náklonnosťou treba prijímať so súcitnou láskou hlavne preto, že vo väčšine prípadov svoju deviáciu nenadobudli z vlastnej viny, ale v dôsledku patologického vplyvu okolia, ktoré im spôsobilo hlboké duchovné, psychické a citové zranenia. Úplné uzdravenie z homosexuality je možné len mocou lásky samotného Boha. Len táto láska môže oslobodiť z bolestného smútku a samoty a dať človeku pocit istoty, že je vždy a bezpodmienečne milovaný. Celú svoju pozornosť treba upriamiť na Kristovu lásku, nie na svoju sexuálnu závislosť.
K prijatiu uzdravujúcej Božej lásky je nutné, aby človek závislý na homosexuálnych túžbach v prvom rade odpustil všetkým ľuďom, ktorí svojím postojom, konaním a zlým príkladom spôsobili, že sa v ňom prebudili úchylné túžby. Jednoducho treba svoj hnev a smútok obetovať Bohu v modlitbe a prosiť ho o schopnosť odpustiť všetkým. Toto úplné odpustenie je nutnou podmienkou otvorenia srdca na Boží dar uzdravenia. Odpustenie musí byť spojené s intenzívnym modlitbovým životom, s častým pristupovaním k sviatosti zmierenia a s prijímaním Eucharistie.
Nadobúdanie čistoty je dlhým a postupným procesom, poznačeným bolestnými pádmi. Preto sa treba ozbrojiť trpezlivosťou. V miere, v akej sa uzdravujú duchovné a citové rany, v takej miere slabnú homosexuálne túžby až do úplného zániku.
Pre Krista niet neriešiteľných situácií, niet priveľmi hriešnych, poškvrnených a zranených ľudí. Preto ľudia, ktorí praktizujú homosexualitu, majú šancu na uzdravenie pod podmienkou, že budú celkom dôverovať Kristovi a splnia nasledujúce požiadavky:
 
Oboznámia sa a prijmú učenie Katolíckej cirkvi o homosexualite a začnú žiť v čistote.
 
Každý deň budú zverovať svoj život Kristovi modlitbou, každodennou meditáciou, ružencom, čítaním Svätého písma, častým pristupovaním k sviatosti zmierenia a prijímaním Eucharistie.
 
Ten, kto je homosexuálne orientovaný, má v mysli a v srdci stále pokušenie k hriechu. Ak sa chce uchovať čistým, musí prestať so všetkým, čo by mohlo podnecovať a provokovať jeho naplnenie. Ide predovšetkým o zbavenie sa homosexuálnej literatúry, videokaziet na túto tému, prerušenie kontaktov s prostredím praktizujúcich gajov. Vyhýbať sa barom, bazénom, kinám, kde sa homosexuáli stretávajú.
 
Ak sa chcú ľudia s homosexuálnou náklonnosťou oslobodiť od homosexuálnych spôsobov myslenia a cítenia, musia žiť v prostredí „normálnych“ mužov a žien. Preto si treba nájsť spoločenstvo veriacich a modliacich sa ľudí. Najlepšie nejakú modlitebnú skupinu vo svojej farnosti. Veľmi dôležité je nadväzovanie a udržiavanie čistých priateľstiev s členmi tohto spoločenstva. Veľmi to pomáha pri zachovaní čnosti čistoty.
Uzdravenie z homosexuality a preorientovanie sa na heterosexuálne reakcie sú možné, ak sa uskutoční duchovné obrátenie, ktoré spočíva v priľnutí vierou ku Kristovi a v rozhodnutí kráčať spolu s ním životom. To vôbec neznamená, že ten, kto bojuje so svojimi sexuálnymi úchylkami, okamžite získa osobnú zrelosť. K úplnému uzdraveniu je potrebný čas prechodu cez obdobie silných pokušení, ktoré sa premáhajú silou intenzívnej modlitby a úplným uverením Ježišovej láske. Len vtedy bude Ježiš mocou svojej lásky uzdravovať celý komplex zranených pocitov, emócií a celej psychiky človeka.
Treba sa pustiť do boja o vyslobodenie z tohto stavu, uveriť, že Bohu nič nie je nemožné. Ježiš žiada len o úplnú dôveru, aby mu ľudia dovolili zahrnúť ich jeho láskou a liečiť zranené srdcia.
Ak niekto stratí vieru v možnosť oslobodenia sa z takéhoto stavu, stáva sa obeťou klanu aktívnych homosexuálov, ktorí tvrdia, že homosexualita je vrodená a sexuálne prirodzená.
Zo správ amerických dušpastierov, ktorí sa starajú o homosexuálov túžiacich sa oslobodiť od tejto úchylky, sa dozvedáme, že mnohí z nich žijú v čistote, pričom prežívajú množstvo pokušení. Ich zranená psychika si napriek obráteniu a duchovnej premene vyžaduje dlhý čas liečenia. Neodbytné pokušenia sa im darí premáhať modlitbou, každodennou Eucharistiou a častou spoveďou.
Ján Pavol II. píše: „V Ježišovom spásonosnom kríži, v dare Ducha Svätého, vo sviatostiach prúdiacich z Vykupiteľovho prebodnutého boku, nachádza veriaci milosť a silu, aby vždy, aj za najväčších ťažkostí, zachovával svätý Boží zákon“ (en­cy­kli­ka Veritatis splen­dor, 103).
predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86