Božie milosrdenstvo
Počas trojdňových duchovných cvičení som sa vrúcne modlila za to, aby sa môj manžel uzdravil a spamätal. V duchu som si myslela, aká som dobrá a múdra žena.
„Dávam ľuďom nádobu, s ktorou majú prichádzať k prameňu milosrdenstva po milosti. Tou nádobou je tento obraz s nápisom: Ježišu, dôverujem ti“ (Denníček 327). Tieto slová prijali aj v Senegale..
„Čas plynie a nikdy sa nevracia. Čo so sebou nesie, sa nikdy nezmení, pečatí pečaťou naveky“
(Denníček 62).
Som matkou troch dcér (10-, 16- a 17-ročnej) a polročného synčeka – nádherného, pokojného dieťatka, milovaného drobčeka, ktorý je pre mňa a môjho manžela zreničkou našich očí. Som aj kresťankou a veľmi dobre viem, že bez Božej pomoci a modlitby, ktorou som klopala na nebo, by môj synček nežil.
Zjavenia, ktoré mala sestra Faustína od roku 1929 do svojej smrti v roku 1938, teda celých deväť rokov, obsahovali aj mnohé pokyny: Pán Ježiš jej diktoval modlitby a formy úcty k jeho milosrdenstvu a chcel, aby boli šírené na duchovný úžitok, útechu a spásu mnohých duší.
Moja babička išla do nemocnice. Lekári zistili, že má rakovinu a predpokladali dlhé mesiace utrpenia. Babička síce nič o tejto diagnóze nevedela, napriek tomu rátala s tým, že s každým dňom sa približuje jej prechod na druhú stranu. Vždy bola pripravená na smrť, „cvičila“ sa v tom veľakrát. Mnohokrát sme všetci, v nemocnici alebo doma, stáli v pozore, pretože sa jej zdalo, že tá chvíľa prišla a že už zomiera. Keď však k nej prišiel Pán Ježiš a prijala sviatosť pomazania chorých, všetko sa zázračným a udivujúcim spôsobom vrátilo do normy. Trvalo to tak tri až štyri roky.
Ešte nikdy predtým sa v dejinách kresťanstva nestalo, že by sa Ježiš Kristus obrátil na človeka a požiadal ho o namaľovanie svojej podobizne, pričom by zároveň ukázal, ako chce byť vyobrazený. Udialo sa to 22. februára 1931 v Plocku. Ježiš svoj príkaz adresoval sestre Faustíne Kowalskej
Informáciu o svojom ďalšom tehotenstve som prijala s veľkou radosťou. Ale už v ôsmom týždni som sa dostala do nemocnice pre podozrenie, že môže dôjsť k potratu. Po dvoch týždňoch som opustila nemocnicu, ale už o týždeň som sa tam musela vrátiť kvôli opätovnému krvácaniu. Aj teraz sa to skončilo šťastne.
Medzitým mi urobili množstvo vyšetrení – medzi inými aj vyšetrenie ultrazvukom. Po jednom z nich mi povedali, že najlepšie by bolo urobiť kyretáž, pretože moje dieťa je slabé, zle sa vyvíja a – citujem – „aj tak odíde“...
Ján Pavol II. zdôrazňuje, že „rozhodujúcu odpoveď na akúkoľvek otázku človeka, najmä na náboženské a mravné otázky, dáva Ježiš Kristus. Ba dokonca sám Kristus je odpoveďou“ (Veritatis splendor, 2).
