Myslela som si, že som „superkatolíčka“
Počas trojdňových duchovných cvičení som sa vrúcne modlila za to, aby sa môj manžel uzdravil a spamätal. V duchu som si myslela, aká som dobrá a múdra žena.
Tretí deň nám na duchovných cvičeniach povedali, že je nám daný osobitný čas, lebo práve na ten deň pripadá Nedeľa Božieho milosrdenstva, o ktorej svätá Faustína vo svojom Denníčku píše: „V tento deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. Ktorá duša pristúpi k svätej spovedi a svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov. V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát. Moje milosrdenstvo je také veľké, že za celú večnosť ho nepochopí žiaden rozum, ľudský ani anjelský“ (699).
Zostala som teda v tzv. Kaplnke zázrakov a vrúcne som sa modlila za svojho muža. Netušila som, že množstvo tých milostí a prísľubov sa dostane mne. Ja som bola predsa v poriadku, to on potreboval uzdravenie. „Chodila“ som do kostola, zúčastňovala som sa spolu s deťmi na ružencových i májových pobožnostiach, na krížovej ceste, syn miništruje, dcéry spievajú v zbore. Ježišu, pozri, aká som super!
Ale Ježiš mal zrejme iný názor, lebo keď sa nás na konci duchovných cvičení kňaz opýtal, čo nám dali, Duch Svätý mi čoraz výraznejšie a hlasnejšie hovoril: „Začni od seba!“, „Vidíš smietku v oku svojho brata, vyhoď najprv brvno zo svojho oka!“
| ďalší | « späť |
