Odpoveď na najdôležitejšie otázky

Odpoveď na najdramatickejšie otázky o zmysle života, utrpenia a smrti môžeme nájsť iba prostredníctvom viery a dôvery v Ježiša Krista, ktorý je „obraz neviditeľného Boha“ (Kol 1, 15), „odblesk jeho slávy“ (Hebr 1, 3), „cesta, pravda a život“ (Jn 14, 1). Ján Pavol II. zdôrazňuje, že „rozhodujúcu odpoveď na akúkoľvek otázku človeka, najmä na náboženské a mravné otázky, dáva Ježiš Kristus. Ba dokonca sám Kristus je odpoveďou“ (Veritatis splendor, 2). Boh sa stal človekom a zjavil ľudstvu úplnú pravdu o sebe, o zmysle života a povolania každého človeka: „Tajomstvo človeka sa stáva naozaj jasným iba v tajomstve vteleného Slova“ (Gaudium et spes, 22); „Mimo tejto perspektívy tajomstvo ľudskej osoby ostáva neriešiteľnou hádankou. Kde inde by mohol človek hľadať odpoveď na dramatické otázky, akými sú otázky bolesti, utrpenia nevinných a smrti, ak nie vo svetle, ktoré vyžaruje z tajomstva utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista?“ (Fides et ratio, 12).

Nakoľko Ježiš Kristus zjavil celú pravdu o Bohu, o zmysle ľudského života, našou prvoradou úlohou je poznávať túto pravdu prostredníctvom čítania Svätého písma, Katechizmu Katolíckej cirkvi, oboznamovať sa s učením Cirkvi a predovšetkým nadviazať osobný vzťah s Ježišom Kristom prostredníctvom každodennej vytrvalej modlitby a sviatostí, ako aj životom podľa evanjelia a jeho morálnych požiadaviek.

„Bohu, ktorý sa zjavuje, treba preukazovať poslušnosť viery“ (Dei verbum, 5). Takáto viera a odovzdanosť Bohu, ktorý sa zjavuje, je rozhodujúca pre večné šťastie človeka, pre jeho spásu: „Hľa, dnes ti predkladám život a šťastie i smrť i nešťastie... Vyvoľ si život, aby si žil ty aj tvoje potomstvo; miluj Pána, svojho Boha, poslúchaj jeho hlas a viň sa k nemu – lebo on je tvoj život a dlhý vek“ (Dt 30, 15. 19 – 20). Človek sa môže slobodne rozhodnúť a môže Boha odmietnuť – ale vtedy bude vo svojom živote zakúšať najväčšiu duchovnú tragédiu a stane sa otrokom hriechu, zlého ducha a smrti. Prorok Jeremiáš vyjadril tragédiu odmietnutia Boha nasledujúcimi slovami: „Stŕpnite sa nad tým, nebesia, zhrozte sa preveľmi... Lebo môj ľud urobil dve chyby: opustili mňa, prameň živej vody, a vykopali si cisterny“ (Jer 2, 12 – 13).

Rozhodnutie veriť v Boha a odovzdanie sa mu sa dotýka celej ľudskej osoby a človek ním získava slobodu a nezničiteľné šťastie. Ján Pavol II. zdôrazňuje, že „vo viere je teda sloboda nie jednoducho prítomná, ale sa vyžaduje. Práve viera totiž umožňuje každému čo najlepšie vyjadriť vlastnú slobodu. Inými slovami, sloboda sa neuskutočňuje v rozhodnutiach proti Bohu. Veď ako by sme mohli skutočne odmietnuť možnosť otvoriť sa slobodne tomu, čo nám umožňuje realizovať seba samých? Práve vo viere uskutočňuje človek najvýznamnejší úkon vlastnej existencie. Tu totiž sloboda dosahuje istotu pravdy a rozhoduje sa žiť v nej“ (Fides et ratio, 15).

Pravdivý život podľa viery sa prejavuje v tom, že každý deň odovzdávame vlastný život Kristovi pri vytrvalej modlitbe, ako aj vo sviatosti zmierenia a Eucharistie. Život podľa viery sa zároveň spája s úsilím podriadiť celé svoje správanie sa Božím prikázaniam, evanjeliu a jeho morálnym požiadavkám. Len vtedy, ak človek takto žije, otvára sa pred ním cesta spásy. Boh hovorí, že „do zlovoľnej duše múdrosť [milosť] nevkročí, ani v tele oddanom hriechu bývať nebude“ (Múd 1, 4). Boh však neopúšťa hriešnikov. Ustavične ich nabáda a vyzýva, aby sa obrátili a prijali dar Božieho milosrdenstva.

Iba Kristova moc môže odpustiť najväčšie hriechy a vyslobodiť z ich otroctva. Treba s úplnou, detskou dôverou prísť k Ježišovi, ktorý je prítomný vo sviatosti zmierenia, a vyznať mu všetky svoje hriechy. To je podstata posolstva o Božom milosrdenstve. Vzkriesený Ježiš pripomína, že on je „láska a milosrdenstvo“ (Denníček 1024) . Povzbudzuje: „Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát“ (Denníček 699); „Moje milosrdenstvo je väčšie ako tvoja úbohosť i úbohosť celého sveta... Kvôli tebe som dovolil kopijou otvoriť moje najsvätejšie srdce a otvoril som ti prameň milosrdenstva. Prichádzaj a načieraj milosti z toho prameňa nádobou dôvery. Skrúšené srdce nikdy neodmietnem“ (Denníček 1485); „Otvoril som svoje srdce ako živý prameň milosrdenstva. Nech z neho čerpajú život všetky duše. Nech sa priblížia k moru milosrdenstva s veľkou dôverou“ (Denníček 1520); „Milosti z môjho milosrdenstva možno načierať jedinou nádobou, a tou je dôvera. Čím väčšmi duša dôveruje, tým viac dostane“ (Denníček 1578). Pravdu o nekonečnom Božom milosrdenstve treba prijať s radosťou, každý deň podľa nej žiť a hlásať ju všetkým ľuďom.