Blázni v očiach sveta
Kňaz, farár, otec, pastier... Dávajú nám rôzne mená. Chcú, aby sme boli odborníkmi na duchovné záležitosti, na Boha, na „všetko“. Máme možnosť nahliadnuť do ľudských duší, akú nemá nik iný. Cítiť z nás hriech, ale aj túžbu po nebi. Sme postavení na svietniku, Boh rozhodol, že všetci majú na nás právo, môžu k nám prichádzať a my sa dotýkame ich rán. Kňazi... Kým sú? A akí majú byť?
Všetko bolo celkom obyčajné. Vnútorné presvedčenie, že šťastie nájdem ako rehoľný kňaz, bolo vo mne veľmi silné. Pokúšal som sa utiecť. Hral som sa na Jonáša a iných prorokov, ktorí sa pred Najvyšším bránili tisícorakými výhovorkami. Nakoniec som sa vybral na púť do Čenstochovej. Celú cestu som prosil Pannu Máriu, aby mi poradila, čo mám ďalej robiť. Boha som sa už nepýtal, jeho názor som poznal až príliš dobre. Keď sme dorazili do Čenstochovej, kľakol som si v kaplnke na Jasnej Hore a uprene som jej hľadel do očí. Všemožne som sa usiloval donútiť ju k tomu, aby mi jednoducho povedala: „To nie je tvoja cesta...“ Spomínam si na výnimočný pokoj, aký naplnil moje vnútro. Kľačal som tam dlho. Oči čiernej čenstochovskej Pani, doposiaľ smutné, sa začali na mňa nežne usmievať. Počul som len jednu vetu: „Urob všetko, čo ti povie... môj Syn...“
Dva týždne po tejto udalosti som zaklopal na bránu noviciátu Kristovej spoločnosti. Ježiš nevravel: „Poď za mnou“ alebo niečo podobné. Nepočul som jeho hlas. Ale cítil som, že niet inej cesty. Ďalší „mŕtvy plod“ sa stal kňazom.
Benedikt XVI. pripomína Cirkvi význam kňazstva. Kňazom pripomína, že „sú vzatí z ľudu a ustanovení pre ľud“. Od Kristových čias sa nič nezmenilo. Apoštoli sú medzi nami. V čiernej reverende či habite stretneme Petra, ktorého slová sú rýchlejšie než myšlienky. Stretneme aj Jána, ktorý počas eucharistie spočíva na Pánovej hrudi. A koľko je medzi nami Tomášov, ktorí čakajú na dôkazy, plačú po nociach a šepkajú: „Pán môj a Boh môj...“ Z času na čas sa ukáže aj Judáš – milovník peňazí, majster zrady a falošných bozkov, ktorý spáchal duchovnú samovraždu...
Sviatosť kňazstva je viditeľný znak neviditeľnej milosti. Je to ešte jeden dôkaz toho, čo napísal svätý Pavol v Prvom liste Korinťanom: „Čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných“ (1, 27).
Dnes vás, milovaní, prosím, modlite sa za nás kňazov. Prosím vás všetkých: bojujte spolu s nami za našu vernosť povolaniu.
Bez vás naše ruky nedokážu uniesť váhu Boha prítomného v bielej hostii... Bez vašej modlitby sa naša cesta môže stať trápením... Bez vašej pomoci si nezachováme vernosť svojmu povolaniu... Bez vás sa nikdy nestaneme svätými kňazmi... Modlite sa za nás...
P. Rafael Sorkowicz TChr
| predchádzajúci | ďalší | « späť |
