Dva vecné dôkazy zmŕtvychvstania

autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr

 

Podľa židovskej tradície na potvrdenie pravdivosti výpovede na súde boli potrební dvaja svedkovia. A aj v tomto prípade máme dvoch svedkov – Jána a Petra, ako aj dva dôkazy – dva kusy plátna: Turínske plátno a šatku z Manopella, čiže dva vecné dôkazy zmŕtvychvstania.

 

Klaus Berger, jeden z najlepších súčasných nemeckých biblistov, profesor teológie Nového zákona na Katedre evanjelickej teológie Univerzity v Heidelbergu, napísal v nemeckom vydaní informačného týždenníka Focus, že „obraz Ježišovej tváre z Manopella je prvou stranou evanjelia. Evanjelium je text, ktorý predchádza tento obraz zmŕtvychvstania... Podľa židovskej tradície na potvrdenie pravdivosti výpovede na súde boli potrební dvaja svedkovia. A aj v tomto prípade máme dvoch svedkov – Jána a Petra, ako aj dva dôkazy – dva kusy plátna: Turínske plátno a šatku z Manopella, čiže dva vecné dôkazy zmŕtvychvstania. Zmŕtvychvstanie je teda skutočnosť, o ktorej svedčí aj spomenutý obraz z Manopella“.

Keď Ježišovo telo zložili z kríža, zavinuli ho najskôr do vyše štvormetrového ľanového plátna. Urobili to preto, aby zachovali židovský zvyk, ktorý zakazoval dotýkať sa mŕtveho tela a preliatej krvi holými rukami. Potom takto zavinuté telo ešte raz zavinuli a obviazali do ďalšieho kusu širokého plátna, ktoré sa vinulo naprieč prvým plátnom, pričom dovnútra aj zvonku hojne liali rôzne oleje a sypali voňavé látky. Až takto – podobne ako kukla – zavinuté a zaviazané Ježišovo telo uložili do hrobu, kde na jeho hlavu položili drahocennú šatku z bisioru (plátno z Manopella).

„Videl i uveril“ (Jn 20, 8)

Keď sa zavčas rána prvý deň po sobote (v nedeľu) apoštoli od Márii Magdalény dozvedeli, že Ježišovo telo zmizlo, Peter a Ján hneď bežali k hrobu. Pre svätého Jána bol pohľad na hrob s plachtami, do ktorých po smrti zavinuli Ježišovo telo, dostatočne presvedčivým dôkazom zmŕtvychvstania. Plachty boli neporušené, zvinuté rovnako ako po uložení do hrobu, ale prázdne, bez Ježišovho tela. Udivený apoštol pochopil, že nakoľko plachty neboli odvinuté, a teda nikto z nich telo nevybral, telo muselo preniknúť cez plachty. To bol hlavný dôvod, pre ktorý „videl a uveril“ (Jn 20, 8), že Ježiš vstal z mŕtvych.

Ježišovo telo bolo zavinuté do ľanovej látky, ktorá mala dĺžku 436 cm a šírku 110 cm. Táto pohrebná plachta, do ktorej bolo zavinuté celé Ježišovo telo, pričom jedna polovica látky bola zdola a druhá zvrchu, sa zachovala až do našich čias a je uložená v Turíne v Taliansku. Ježiš na nej zanechal otriasajúci obraz celého svojho mŕtveho tela, ako aj obraz svojej tváre na šatke z bisioru, ktorá bola položená na plachte na tvári.

Tichý svedok smrti a zmŕtvychvstania

Svätý Otec Ján Pavol II. sa mnoho ráz odvolal na rozsiahly vedecký výskum a povedal: „Ak prijmeme argumenty mnohých vedcov, posvätné Turínske plátno je jedinečným svedkom umučenia, smrti a zmŕtvychvstania. Tichý svedok, ktorý je však zároveň veľmi výrečný“ (Turín, 13. 4. 1980). „Pre veriaceho človeka je podstatné predovšetkým to, že plátno je zrkadlom evanjelia... Každý vnímavý človek pri pohľade naňho prežije vnútorné pohnutie, ktoré ním otrasie. Plátno je skutočne neobyčajným znamením, ktoré poukazuje na Ježiša, pravé Slovo Otca, a ktoré vyzýva človeka, aby svojím životom napodobňoval príklad toho, ktorý za nás obetoval seba samého“ (Turín, 24. 5. 1998).

Na Turínskom plátne je ako na fotografickom negatíve neobyčajne presne zachytený trojrozmerný odraz mŕtveho Ježišovho tela. Zato mnohé krvavé škvrny skupiny AB sú v pozitíve. Obraz Ukrižovaného na plátne je anatomicky dokonalý. Sú tam viditeľné rany spôsobené bičovaním, korunovaním tŕním, nesením kríža atď. Súčasná veda nedokáže vytvoriť takýto obraz. Vedecký výskum hovorí, že obraz na plátne vznikol ako dôsledok výbuchu neznámej energie vychádzajúcej zvnútra, čo malo za následok „pripálenie“ povrchu vláken v priezračnej žltej farbe. Obraz nie je možné zmyť ani nijako vyčistiť. Súdni lekári na základe poznatkov o procese zrážania krvi tvrdia, že Ježišovo telo bolo zavinuté do plátna asi dve a pol hodiny po smrti a nezostalo v ňom dlhšie než 36 hodín, nakoľko nezanechalo nijaké stopy posmrtného rozkladu. Ba čo viac, na plátne sú viditeľné neporušené krvné zrazeniny a niet na ňom nijakej stopy po strhnutí plátna z tela, čo znamená, že celkom iste nikto Ježišovo telo z plátna nevybral. Ako teda mohlo preniknúť cez ľanovú tkaninu, aby pritom neporušilo jej štruktúru? Odkiaľ vychádzalo žiarenie, ktoré spôsobilo, že na plátne sa vytvoril úžasný trojrozmerný obraz celého tela? Jedinú rozumnú odpoveď môže poskytnúť len viera: všetko sa udialo vo chvíli Ježišovho zmŕtvychvstania.

 

Druhý vecný dôkaz zmŕtvychvstania

V roku 1963 svätý Páter Pio povedal: „Svätá tvár z Manopella je najväčší zázrak, aký máme.“ Na šatke, ktorá má rozmery 17 x 24 cm a ktorá je zarámovaná v striebornom relikviári a vystavená pre verejnosť v hlavnom oltári kostola v Manopelle, sa nachádza podobizeň tváre vzkrieseného Krista.

Za posledných dvadsať rokov mnohí významní vedci všestranne preskúmali tajomnú relikviu svätej tváre z Manopella. Ich výsledky dokazujú, že obraz určite nenamaľovala ľudská ruka, rovnako ako zázračný obraz Panny Márie z Guadalupe v Mexiku a obraz mŕtveho Kristovho tela na Turínskom plátne. Najnovšie výskumné techniky, ktoré boli použité pri výskume Turínskeho plátna, sa uplatnili aj pri výskume šatky z Manoppella. Výsledky všetkých vedeckých expertíz jednoznačne potvrdzujú, že súčasná veda nedokáže určiť, ako tento obraz vznikol a odkiaľ pochádzajú tajomné farby, vďaka ktorým obraz svätej tváre uchvacuje svojou krásou a žiari živosťou. Bezpochyby je to unikát svetového významu.

Vďaka digitálnemu skeneru s veľmi vysokým rozlíšením sa zistilo, že medzi vláknami skúmanej tkaniny niet ani len najmenšej stopy po farbe. Obrysy, tvar očí a úst sú tak dôkladne čisté, že nie je možné, aby boli namaľované technikou akvarelu. Najudivujúcejšia vlastnosť tváre z Manopella je priesvitnosť plátna, ako aj skutočnosť, že obraz je dokonale viditeľný aj z jednej, aj z druhej strany – ako na diapozitíve. Ďalšou vlastnosťou obrazu z Manopella je jeho premenlivosť, čo znamená, že pri rozličnom osvetlení naberá rozličný výzor. Podľa toho, ako sa mení osvetlenie, mení sa aj obraz, ako keby bol živý. Pri pohľade naň pri jasnom svetle je neviditeľný, nakoľko sa stáva priehľadný. V tejto neobyčajnej podobizni tváre sú prítomné vlastnosti obrazu, fotografie aj hologramu – ale nie je to ani obraz, ani fotografia, ani hologram. Tiene na portréte sú jemnejšie, než aké by namaľovali tí najgeniálnejší maliari.

Na obraze tváre sú prítomné mnohé nevysvetliteľné úkazy, pred ktorými veda stojí ako pred tajomstvom. Plátno je natoľko jemné, že sa zdá, že by ho bolo možné poskladať do orechovej škrupinky. Je to bisior, ktorý sa nazýva aj morský hodváb a ktorý bol najdrahšou látkou v staroveku. Tkanina je priesvitná a ohňovzdorná ako azbest. Z technického hľadiska nie je možné maľovať na morský hodváb, pretože na takúto tenulinkú tkaninu sa jednoducho nedá naniesť nijaká farba. Vedecký výskum jednoznačne potvrdil, že obraz božskej tváre z Manopella nemohol namaľovať nijaký človek. Je teda, ako hovorí tradícia, acheiropoietos – čiže nenamaľovaný ľudskou rukou.

Mnohoročný výskum šatky z Manopella viedol k prekvapivému objavu, že mŕtva tvár z Turínskeho plátna a svätá tvár z Manopella sú graficko-matematickým dôkazom toho, že máme do činenia s tou istou osobou. Výnimočná, stopercentná zhodnosť v štruktúre a rozmeroch je matematickým dôkazom. Podobizeň mŕtveho tela na Turínskom plátne a božská tvár z Manopella sú bezpochyby najväčšími zázrakmi na svete, nakoľko z vedeckého hľadiska by tieto obrazy vôbec nemali existovať.

 

Zázračný zápis procesu zmŕtvychvstania

Podobizeň tváre na šatke z Manopella, ako aj predný a zadný obraz mŕtveho tela na Turínskom plátne nevznikli v dôsledku bezprostredného kontaktu tela s látkou, ale vďaka zázračnému Božiemu zásahu počas Kristovho zmŕtvychvstania. Zachoval sa nám zázračný zápis po sebe nasledujúcich etáp oslávenia Kristovej ľudskej prirodzenosti. Na Turínskom plátne je zachytený obraz ešte mŕtveho Ježišovho tela, ale už vo chvíli, keď sa začínal proces jeho oslávenia, čiže zmŕtvychvstania. Telo už začalo vyžarovať tajomnú energiu, ktorá s neobyčajnou presnosťou akoby na negatíve fotografie vytvorila na plátne podobizeň celého tela.

Na šatke z Manopella je zas zachytený výraz tváre už živého Krista vo fotografickom pozitíve, ale ešte pred ukončením procesu jeho oslávenia, pretože na tvári ešte vidno stopy po ranách a opuchlinách. Keď návštevník po prvý raz uzrie tvár z Manopella, môže pocítiť akési sklamanie, pretože nie je taká pekná, ako by sme očakávali. Treba si však uvedomiť, že je to tvár Ježiša, ktorý vstáva z mŕtvych, a teda ešte nie je v plnosti oslávený. Krása vzkrieseného Ježiša nekonečne presahuje všetky naše predstavy. Až v nebi budeme naňho hľadieť a v plnosti sa z neho radovať. Tvár z Manopella je tvár Krista, ktorý vstáva z mŕtvych, vo chvíli jeho prechodu zo smrti do života. Vtedy sa diala celková premena Ježišovho tela, ktoré bolo stýrané počas umučenia a smrti na kríži. Prebiehala premena toho, ktorý „bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti... Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili!“ (Iz 53, 5. 2b – 4). Tvár z Manopella je tvárou Krista, ktorý práve vstáva z mŕtvych, ale ktorý na sebe ešte nesie stopy umučenia, a teda sa nachádza v procese oslávenia svojej ľudskej prirodzenosti, celkovej premeny: „Veď toto porušiteľné si musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť“ (1 Kor 15, 53). 

Božská tvár z Manopella vyvoláva dojem, akoby bola namaľovaná svetlom – mení svoj výraz podľa uhla pohľadu a druhu osvetlenia. Len pri slnečnom svetle dosahuje svoj plný výraz a krásu. Najstarší názov obrazu z Manopella je acheiropoietos, ktorý poukazuje na to, že obraz nenamaľovala ľudská ruka, ale že je dielom samotného Boha. Obraz z Manopella ukazuje pravdivú tvár vteleného Boha, ktorý nám zanechal čitateľný obraz pravdy o svojom vtelení, smrti a zmŕtvychvstaní. Týmto obrazom jednoznačne potvrdil, že sa skutočne stal ozajstným človekom, že prijal na seba naše utrpenie a hriechy, že skutočne zomrel a vstal z mŕtvych, aby nás oslobodil od hriechu a smrti a priviedol nás do neba.

Božská tvár z Manopella je jedinečnou relikviou Pána, ktorý vstáva z mŕtvych. Jej hlavnou úlohou je pripomenúť nám všetkým, že vzkriesený Kristus je skutočne prítomný v Eucharistii. „Eucharistická hostia je ,chlebovým plátnom‘, v ktorom sa ukrýva Boh,“ napísal svätý Tomáš Akvinský. Eucharistia je náš najväčší poklad, pretože je to sám Ježiš, ktorý nám v nej dáva svoj vzkriesený život a uzdravuje nás zo všetkých telesných aj duchovných chorôb. Takto sa Ježiš prihovoril svätej Faustíne: „Túžim sa zjednotiť s ľudskými dušami, mojou rozkošou je spájať sa s dušami. Vedz, dcéra moja, že keď prichádzam vo svätom prijímaní do ľudského srdca, mám ruky plné milostí a túžim ich dať duši. Ale duše si ma vôbec nevšímajú, ponechávajú ma samého a zaoberajú sa niečím iným. Ó, ako mi je smutno, že duše nepoznali lásku. Zaobchádzajú so mnou ako s niečím mŕtvym“ (Denníček 1385).

Podobizeň Ježišovej tváre na Turínskom plátne, na šatke z Manopella a predovšetkým v Eucharistii nás pozýva ku každodennej vytrvalej modlitbe a adorácii. Ale „k dokonalému sústredenému rozjímaniu o Pánovej tvári,“ píše Ján Pavol II. v apoštolskom liste Novo millennio ineunte, „nedospejeme vlastnými silami, ale iba tak, keď sa dáme viesť milosťou. Len zážitok ticha a modlitby nám poskytuje primeraný horizont, v ktorom môže dozrieť a rozvíjať sa najpravdivejšie, najvernejšie a najpriliehavejšie poznanie toho tajomstva, ktoré má svoj vrcholný výraz v slávnostnom vyhlásení evanjelistu Jána: ,A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami‘ (Jn 1, 14).“

Ježiš nám podaroval svoju podobu na Turínskom plátne a obraz svojej tváre na šatke z Manopella preto, aby nás pozval k obráteniu, k nadviazaniu osobného vzťahu s ním vo sviatostiach pokánia a Eucharistie, v každodennej vytrvalej modlitbe a k životu podľa Desatora a učenia evanjelia. Zmŕtvychvstalý Kristus nás vyzýva: „Nech sa nebojí ku mne priblížiť slabá, hriešna duša. Hoci by mala viac hriechov, ako je piesku na zemi, všetko utonie v priepasti môjho milosrdenstva“ (Denníček 1059); „Stačí pristúpiť s vierou k nohám môjho zástupcu a povedať mu o svojej úbohosti a zázrak Božieho milosrdenstva sa prejaví v celej plnosti. Aj keby duša bola ako rozkladajúca sa mŕtvola a aj keby ľudsky už nebolo pre ňu vzkriesenia a všetko by bolo už stratené, nie je tak u Boha. Zázrak Božieho milosrdenstva vzkriesi takú dušu v celej plnosti“ (Denníček 1448).

 

P. Mieczysław Piotrowski TChr

 

 

 

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86