Milostivý čas zásnub

V mojom študentskom prostredí sa často stretávam s kritikou manželstva a tiež s ním spojených zásnub. Mladí ľudia tvrdia, že k šťastiu nie je nikomu potrebný papier, že sľub vernosti a lásky pred oltárom nič nemení, veď aj tak si ju vyznávajú takmer každý deň v kaviarňach a na zábavách – niekedy dokonca verejne medzi priateľmi. Všetky tieto argumenty sa mi zdajú smiešne a nezrelé, úplne sa nehodia k 24-ročným ľuďom, ktorí v máji dostanú magisterský titul. Prekvapuje ma, že ľudia si potrpia na dobré zamestnanie, drahé auto, vysokoškolské vzdelanie, a zabúdajú na takú dôležitú vec, akou je rodina a úprimný a pravdivý vzťah so životným partnerom.

Chodím s Darkom už viac ako päť rokov a nikdy nebol náš vzťah taký hlboký ako teraz po zásnubách. Odo dňa, keď ma požiadal o ruku, náš vzťah sa dostal na inú úroveň, zrazu tu bola istota, že budeme navždy spolu. Týmto spôsobom sa vytvoril priestor pre úprimný a otvorený rozhovor o našich chybách a o spôsobe, ktorým chceme pokračovať v spoločnom živote.

Čas zásnub sa snažíme využiť na sebazdokonalenie; tvárou v tvár láske, ktorú dáva druhý človek, je možné vnímať a prekonávať nedostatky, ktoré nám bránia budovať priateľstvo s Ježišom a medzi sebou navzájom. Zároveň sa v nás postupne rodí akceptácia a nezištnosť, ktoré nám umožňujú byť darom pre toho druhého. Naše zasnúbenie považujeme za veľkú milosť, preto sme si už na začiatku dali isté predsavzatia, ktoré tým, že nás navzájom zbližujú, nám pomáhajú lepšie sa pripraviť na manželstvo. Jedná sa predovšetkým o zachovanie čistoty. Snažíme sa neprovokovať sa navzájom k nečistým činom a myšlienkam. Snaha o čistotu v našom vzťahu sa stala oveľa ľahšia dňom zásnub; presne v ten istý deň sme sa rozhodli, že v deň svadby povieme Ježišovi pred oltárom: „Čakali sme kvôli tebe, naše čisté srdcia sú naším svadobným darom pre teba.“

Čistota nám pomáha pozerať sa na seba ináč – s väčšou láskou. V nežnosti, ktorú si preukazujeme, nie je nič sexuálne a robí nám veľkú radosť. Okrem toho sa snažíme častejšie a otvorenejšie rozprávať; rozhodli sme sa, že sa budeme každý mesiac hodinu zdieľať o tom, čo sa nám za ten čas podarilo dosiahnuť a aké sú naše ťažkosti, ktoré nám bránia v budovaní vzájomných vzťahov. Veľmi dôležitým prvkom je predmanželský kurz, ktorý sme absolvovali tak na strednej škole, ako aj – rozšírený a veľmi zaujímavou formou vedený – na duchovných cvičeniach Hnutia čistých sŕdc. V HČS sme už päť rokov, vtedy sa to všetko začalo: budovanie priateľstva s Ježišom, spoznávanie zaujímavých ľudí, s ktorými môžeme vždy rátať, poznávanie sa. Hnutie čistých sŕdc nás dobre nasmerovalo na našej ceste a zasnúbenie je jednou z jej etáp.

Počas našej známosti a chodenia boli aj krízy; jedna bola veľmi vážna a takmer sme sa rozišli, ale všetko, čo nás naučili naši priatelia z HČS, ich modlitba a podpora nám ju pomohli prekonať.

Ďalším spôsobom, ako prehĺbiť priateľstvo s Ježišom, sú pre nás ignaciánske duchovné cvičenia. V tichom prostredí Tatier je dom pátrov jezuitov, kde sme mali možnosť zúčastniť sa na tejto forme modlitby, ktorú tvorí rozjímanie a meditácia. Je to prostriedok na vytvorenie osobného vzťahu s Ježišom, na ktorom potom možno postaviť svoj vzťah s druhým človekom. Náš priateľ páter Stanislav, jezuita, nám veľmi pomáha pripraviť sa na náš veľký svadobný deň. Keď máme problémy, ťažkosti alebo keď sa potrebujeme vyspovedať, môžeme s ním vždy počítať. Myslím si, že je dôležité mať poruke niekoho, kto nás povedie, ak by to bolo potrebné, kto nám poradí, občas aj vykričí, ale vždy s otcovskou láskou a dobrotou.

Mám pocit, ako keby spolu so zásnubami nás Pán Boh obdaroval tým, čo potrebujeme, aby sme mohli v budúcnosti vytvoriť dobrý a milujúci sa manželský pár. Daroval nám silu, vytrvalosť, túžbu po zmene a zlepšení, otvorenosť, nezištnosť, hlbokú lásku, porozumenie a prijatie. Dúfam, že sa nám podarí maximálne z týchto darov čerpať a manželstvo nám prinesie veľa spokojnosti a radosti.

M. a D.