Zachránený
Začalo sa to masturbáciou niekedy vo veku štrnásť – pätnásť rokov. Vtedy som nevedel, že je to niečo zlé, čo môže viesť k závislosti, a o tom, že je to hriech, som sa dozvedel až neskôr. Dokonca som sa z toho aj spovedával, ale bez rozhodnutia zanechať to tak som opäť do toho upadal... Dospieval som, ale nemúdrel – mal som „veľkolepých“ priateľov... Začal som experimentovať s drogami. Spolu s kamarátmi som fetoval výpary lepidiel. Škodil som sám sebe. Raz som sa tak nafetoval, že som výrazne cítil, ako mi oslabla pamäť a schopnosť koncentrácie. Vyľakal som sa a odhodil to svinstvo – viem, že to bol Boh, čo mi vtedy pomohol. Obnovila sa pamäť, ale hrôza a strach pretrvávali veľmi dlho.
Dnes viem, že strach a depresia sú jednou z najúčinnejších zbraní diabla, preto je dôvera a oddanosť nášmu Pánovi Ježišovi taká veľmi dôležitá. S onániou som ale neskoncoval a to diablisko sa chcelo ku mne dostať z tejto strany. Plynuli roky a ja som nemal ani poňatia, do čoho sa zabáram. Pripojila sa k tomu ešte aj pornografia. Hľadal som stále nové a nové zážitky. Celú tvorivú energiu, ktorú som zadarmo dostal od Boha, som zneužíval na onániu; bol som sebecký, nerozvíjal som Božiu lásku... nemal som dievča, hoci som ho veľmi chcel mať. Bol som nesmelý, čo bolo následkom mojej závislosti. Nakoniec, keď som stratil nádej, že ho nájdem, kamarát mi poradil, aby som zašiel do verejného domu a potom budem smelší vo vzťahu k dievčatám. A tak sa začala priama cesta do pekla...
Nemám silu a už sa nechcem vracať k tomu tragickému obdobiu; poviem vám len jedno: je to veľmi návykové. Míňal som peniaze, nedbal na zdravotné riziká, bezmyšlienkovite som ničil jeden z najkrajších Božích darov – vlastnú sexualitu. Dostal som sa do depresie. Nebol som schopný vyjsť von z domu, ťažko sa mi vstávalo a robilo základné veci, a to aj najjednoduchšie...
Tentoraz mi pomohol kamarát, ktorý ma poslal k psychologičke. Tam sme pomaličky lúskali moje problémy – najprv alkohol. Vplyv priateľov bol taký veľký, že som sa s nimi často veľmi opíjal, preto som sa začal vyhýbať všetkým situáciám, ktoré boli pre mňa príležitosťou k pitiu, napríklad grilovanie u kamaráta. Bolo to pre mňa veľmi bolestné a ťažké odriekanie, ale pomohlo mi prestal piť. Depresia však zostala, preto moja psychologička hľadala ďalej jej príčinu. Napokon to slabým hlasom zo mňa vyšlo... Povedala, že musím čo najrýchlejšie vyhľadať skupinu anonymných erotomanov. Mal som strach, že všetko vyjde najavo. Cítil som sa veľmi osamelý, sníval som o obyčajnej schôdzke s milovanou osobou, a predsa som vedel, že mojej priateľke môžem spôsobiť len krivdu, pretože by šlo iba o sexuálne ukájanie sa nahým telom. K tomu ma priviedlo pozeranie a kupovanie pornografie vo veku dospievania.
Dodnes si musím dávať pozor na reklamy so ženami a vyhýbať sa čo i len letmému pohľadu na pornografické časopisy vyložené v novinových stánkoch. Sú tam, pretože zákon o pornografii to dovoľuje. Som za to, aby ho zrušili, pretože škodí budúcim generáciám. Požadujem úplný zákaz ukazovania, propagácie a predaja pornografie v akejkoľvek podobe. Myslím si, že mi dá za pravdu každý psychológ pracujúci s prostitútkami a erotomanmi, ktorým bolo nutné pomáhať terapiou.
Až Ježiš ma vyslobodil z otroctva sexuálnej nečistoty – počas bdenia spoločenstva Obnovy v Duchu Svätom na Jasnej Hore. Bola to veľmi osobná a hlboká skúsenosť. Od tej doby som ho začal opäť prijímať v Eucharistii – najväčšom zázraku, aký Boh zanechal na zemi.
Zachránený
| predchádzajúci | ďalší | « späť |
