Život v predmanželskej čistote. Krátky program pre teba (1. časť)

V posledných troch článkoch adresovaných mladým čitateľom som zdôraznil, že predmanželská čistota je veľkou hodnotou. Zrejme si si všimol(všimla), že som sa pri tom neodvolával na náboženské, evanjeliové argumenty, ale jednoducho na dôvody zdravého rozumu. Snažil som sa poukázať na absurdnosť výrokov modernej kultúry, ktorá mladých nabáda k nečistote.

Šťastie, po ktorom tak veľmi túžime, je neodvolateľne spojené s dobrom. A o tom, čo je dobré a čo zlé, nás poučuje desať Božích prikázaní. Boh nám rozhodne nedal prikázania, ktoré by sa nedali zachovávať. Dá sa žiť v čistote. Ale pre mnohých je to náročné, niekedy veľmi náročné. A preto možno aj ty potrebuješ program, ktorý by ti pomohol dosiahnuť tento cieľ. V prvej časti článku uvediem niekoľko odporúčaní, ktoré ti pomôžu nielen žiť v čistote, ale ktoré zároveň podporia tvoj celkový rozvoj. Hľa, tu je päť bodov Krátkeho programu pre teba. Porozmýšľaj o nich a pokús sa uviesť ich do života, aby si sa rozvíjal(a), krásne, tvorivo, čestne a šťastne žil(a) a aby si si zachoval(a) predmanželskú čistotu, od ktorej bude závisieť veľmi veľa v tvojom budúcom živote.

Vytrvalo hľadaj stretnutie s Kristom

Raz položili známemu anglickému spisovateľovi G. K. Chestertonovi otázku: „Keby Ježiš žil v dnešnom svete, čo by robil, čo by povedal?” Spisovateľ sa na chvíľu zamyslel a povedal: „Veď on predsa žije v dnešnom svete.” Kristus neexistuje niekde v nedostupnom záhrobí. Je blízko, žije medzi nami! A nie je to len nejaká abstraktná náboženská teória, ale úžasná skutočnosť, ktorú každý a každá z nás môže zakúsiť. Môžeme Krista stretnúť, rozprávať sa s ním, kráčať životom spolu s ním... Keď hovoríme o tomto pute, musíme si položiť otázku: „Aký je Ježiš?“ Azda nafúkaný, prísny, cudzí...? Evanjeliá boli napísané aj preto, aby sme ho mohli spoznať. Chcel(a) by si mať skutočného priateľa – jemného, chápavého, múdreho, dobrého, ktorý sa teší z každého  stretnutia s tebou a má na teba vždy čas, ktorému sa môžeš zdôveriť aj so svojimi najväčšími tajomstvami, ktorý ti ochotne pomôže, ak ho o to poprosíš, a ktorý ti odpustí, ak ho náhodou sklameš? Každý by chcel mať takého priateľa! A práve  takýto je Ježiš: nekonečne dobrý a múdry. Dobro, ktoré vidíš v ľuďoch, je iba slabým odrazom Božej dobroty. On je žriedlom tvojej dobroty.

Snáď pochybuješ: „Som hodný(á) takého priateľstva, mám predsa toľko chýb? Mám dostatočné vzdelanie a inteligenciu na to, aby som sa mohol(mohla) rozprávať so samotným Bohom?“ Skúsenosť stretnutia s Kristom a zakúsenie jeho lásky, ktoré sú najdôležitejšie v tvojom živote, nezávisia od vzdelania alebo inteligencie, ale od vytrvalého hľadania Ježiša. Musíš úprimne a vytrvalo hľadať Ježiša a iste ho nájdeš. Je snáď niečo dôležitejšie...? Prijme ťa takého (takú), aký(á) si, s tým väčšou láskou, čím si slabší(ia) a stratenejší(ia). Miluje ťa napriek tvojim chybám a hriechom. Chce ťa (v spolupráci s tebou) uzdraviť a premeniť. Je to výnimočný Priateľ – len on dokáže odpovedať na všetky otázky, ktoré ťa hlboko znepokojujú, a nasýtiť tvoju túžbu po absolútne, večnosti, svätosti a zmysle života.

Je skutočne prítomný v každom kostole pod spôsobom eucharistického chleba. Choď k nemu a povedz mu z hĺbky srdca: „Ľutujem to, čo bolo zlé, chcem byť blízko pri tebe – posilni moju vieru, chyť ma za ruku, prežime spolu život – dobré aj zlé. Kamkoľvek pôjdem, buď so mnou.“ Úprimne mu povedz o svojich radostiach a ťažkostiach, odovzdaj mu seba samého (samú) aj svoje problémy. On ťa posilní, poteší, dá ti svetlo. Ak stretneš Ježiša, zakúsiš pokoj, naplnenie, nasýtenie.

Ján Pavol II. povedal mládeži v Cardiffe: „Ak budete spojení v modlitbe s Ježišom – vaším Bratom, vaším Priateľom, vaším Spasiteľom a Bohom –, začnete vdychovať novú atmosféru. Stanovíte si nové ciele a vytvoríte nové ideály... V Ježišovi,  ktorého spoznáte v modlitbe, sa vaše túžby po spravodlivosti a pokoji stanú konkrétnejšími a nájdu cestu k praktickému uskutočneniu... V modlitbe získate silu, aby ste sa mohli vzoprieť duchu sveta... Práve modlitba vnesie radosť do vášho života a pomôže vám prekonávať prekážky, ktoré sťažujú kresťanský život.“

Veríš v to, čo hovorí Kristov námestník na zemi, najväčšia morálna
autorita našej doby?

Dokonalá čistota je Božím darom. Preto svätý Hieronym píše: „Je podarovaný tým, ktorí oňho prosia, ktorí pracujú, aby ho získali. Pretože tí, ktorí prosia, dostanú, ktorí hľadajú, nájdu, a tým, ktorí klopú, otvoria.”

Svätý Augustín zase napísal: „Myslel som si, že zdržanlivosť človek dosiahne vlastnými silami. Hlupák, nevedel som, že – ako je napísané – nikto nemôže byť zdržanlivý, ak mu to ty nedáš. Iste by si mi to udelil, keby som k tebe volal z hĺbky srdca a keby som mal vieru dosť silnú na to, aby som ti odovzdal svoje trápenie.“

Neexistuje účinnejšia pomoc pri prekonávaní pokušení proti čistote než modlitba – každodenná a vytrvalá. Obzvlášť účinná – ako to potvrdzuje skúsenosť storočí – je vrúcna úcta k panenskej Božej Matke, Panne Márii. Zasväť sa jej nasledujúcou modlitbou:

„Nepoškvrnená Matka Ježiša a moja Matka, Panna Mária! Podľa príkladu Božieho služobníka Jána Pavla II. ti dnes hovorím: Som celý(á) tvoj(a). Tvojmu nepoškvrnenému Srdcu zasväcujem seba, všetko, čím som: svoju myseľ, srdce, vôľu, telo, svoje zmysly, emócie, pamäť, zranenia, slabosti, svoju minulosť od chvíle počatia, prítomnosť a budúcnosť s telesnou smrťou, každý môj krok, skutok, slovo a myšlienku. Tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu zasväcujem aj svoju rodinu a všetko, čo mám. Odovzdávam ti svoju prácu, modlitby aj utrpenie. Najlepšia Matka, chráň mňa aj mojich blízkych pred Zlým. Vypros nám milosti, ktoré potrebujeme na premenu a uzdravenie. Veď nás po ceste života a použi nás pri budovaní kráľovstva tvojho Syna Ježiša Krista – jediného Spasiteľa sveta, od ktorého pochádza každé dobro, pravda a život. Amen.“

Modli sa túto modlitbu každú sobotu a na mariánske sviatky, ba aj každý deň.

Usiluj sa poznávať Ježiša a žiť podľa evanjelia

Pre svätcov poznať evanjelium znamenalo žiť podľa neho. Božie slovo vyplnili do bodky. Kristove slová, ktoré poznávali prostredníctvom každodenného čítania a počúvania evanjelia, boli pravidlom pre celý ich život. Jednoducho a pritom hrdinsky a rozhodne žili podľa evanjelia. Nebolo to vždy ľahké. Svätý Pavol nežiada zbytočne, aby každý kresťan bol „ako dobrý vojak Krista Ježiša“ (2 Tim 2, 3).

Ani život v čistote nebude ľahký. Čím väčšia je hodnota, tým väčšiu námahu treba vynaložiť na jej získanie. „Každý z vás, mladí priatelia,“ hovoril Svätý Otec Ján Pavol II. mladým na Westerplatte, „nachádza v živote svoje vlastné Westerplatte. Isté úlohy, ktoré treba vykonať a splniť. Nejakú správnu vec, o ktorú nemožno prestať bojovať. Nejakú povinnosť, ktorej sa nemožno vyhnúť ani od nej utiecť. Nakoniec nejaký systém právd a hodnôt, ktoré treba zachovať a chrániť – tak ako toto Westerplatte, zachovať a chrániť v sebe aj okolo seba. Chrániť ho pre seba aj pre iných.“

Chrániť v sebe čistotu si často vyžaduje vnútorný boj. Žiješ predsa uprostred propagovania sexuálnej slobody a pôžitku, medzi dosť rozšírenými názormi: „Taký je dnešný svet“, „Predsa to robia všetci“ a pod. Žiješ uprostred záplavy zmyselnej módy, nahoty, pornografie, pričom staršia generácia protestuje príliš slabo. Možno budeš kráčať v úplnej tme, možno sa z teba  budú vysmievať, zakúsiš neistotu, znechutenie a samotu. Možno prídu aj pochybnosti: „Skutočne mám pravdu...?“ Raz si uveril(a) Kristovi, ktorý chce, aby si si zachoval(a) čistotu. Uzrel(a) si krásu a hodnotu čistoty. Teraz tvoje predsavzatie slabne pod nátlakom okolia alebo niekoho, na kom ti záleží. To je tvoje Westerplatte! Ak napriek všetkému vytrváš, dokonca aj napriek sebe samému (samej), vyhráš. Na konci krížovej cesty čaká zmŕtvychvstanie. Aj ty môžeš zakúsiť duchovnú radosť zmŕtvychvstania.

Posilňuj sa sviatosťami

Cirkev vždy odporúčala veriacim časté pristupovanie k sviatosti zmierenia – aj vtedy, ak svedomie nezaťažujú ťažké hriechy. Častá spoveď bola a je považovaná za najúčinnejší prostriedok nápravy zlých náklonností. Penitent v nej okrem odpustenia hriechov získava sviatostnú milosť, čiže, inými slovami, Božiu pomoc pri prekonávaní slabostí, pokušení a všetkých ťažkostí pri konaní dobra.

Keď sa budeme usilovať uskutočňovať naše ideály, môže sa stať, že padneme. A čo vtedy? Predovšetkým si nesmieme znížiť latku. Ak padneme a priznáme si to vo sviatosti zmierenia, tento pád nás môže dokonca posilniť v úsilí žiť podľa ideálov. Každé vyznanie hriechu je zároveň vyznaním viery. Povedať: „Konal som zle“ zároveň znamená: „Verím, že je správne konať opačne.“ Ak sme si vedomí svojho hriechu, vôbec to neznamená, že sme zlí. Robíme chyby, ale vstávame. Všimni si, že iba odpustenie oslobodzuje od viny. Racionalizácia a ospravedlňovanie sa sám (sama) pred sebou nič nerieši.

Vševediaci Boh nám nemohol dať väčší dar než Eucharistiu. A hoci je všemohúci, nemôže nám dať niečo väčšie. V Eucharistii nám totiž nedáva niečo, ale dáva nám seba samého, žriedlo každého dobra, múdrosti a sily. „Toto je moje telo“ (Lk 22, 19), povedal vo večeradle, keď ustanovil Eucharistiu. Slová o chlebe, ktorý zostupuje z neba (Jn 6, 50), vyvolali najskôr odpor. Ľudia hovorili „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!“ (Jn 6, 60). Ale Ježiš nič neodvolal, nedementoval, ani keď ho niektorí učeníci opustili...

V Eucharistii je skutočne prítomný Ježiš, ktorého Panna Mária porodila v Betleheme, ktorý tridsať rokov žil v Nazarete a potom  začal verejne účinkovať: hlásal radostnú zvesť, uzdravoval chorých, kriesil mŕtvych, vyháňal zlých duchov, ktorý zomrel na kríži, ale po troch dňoch vstal z mŕtvych. Pripomeňme si ešte slová Jána Pavla II.: „Ten, kto prijíma Eucharistiu, získava duchovnú silu potrebnú na to, aby prekonal všetky ťažkosti a skúšky a zostal verný kresťanským záväzkom. Okrem toho ustavične čerpá z tejto sviatosti ako z najhojnejšieho prameňa energiu potrebnú na rozvoj všetkých svojich darov a vlastností.“

Modlitba, spoveď a Eucharistia sú žriedlom sily, ktorú potrebuješ. Nie sú to nijaké dodatky, z ktorých si môžeš ľubovoľne vyberať, ale sú nevyhnutné pre tvoj duchovný život, ako jedlo a nápoj pre telesný život. Ak sa nebudeš každodenne modliť, pravidelne chodiť na spoveď a aspoň počas nedeľnej svätej omše prijímať Eucharistiu (môžeš to robiť aj častejšie), nezachováš si čistotu.

Posilňuj svoju vôľu a vyhýbaj sa všetkým príležitostiam k hriechu

Povedať „nie“ na niečo príjemné si vyžaduje silnú vôľu. Preto je múdre cvičiť si ju. Je potrebná na to, aby sme dokázali ovládať svoje telo, kontrolovať svoje reakcie, klásť si požiadavky a vykonávať svoje rozhodnutia. Sexuálne pudy sa dajú usmerniť, ak si stanovíme požiadavku sebaovládania. Horšie je, ak sa nielenže nesnažíme pribrzdiť svoje reakcie, ale ak ich priam provokujeme. Opakom sebaovládania je bezradnosť pri telesných reakciách. Niekedy počujeme takéto sťažnosti: „Nemám silnú vôľu.“ Silnú vôľu si treba vypracovať, nie je človeku daná. Zriekanie sa rôznych, dokonca aj drobných potešení je prostriedkom na posilňovanie vôle. Zasa oddávanie sa všetkým svojim vrtochom má presne opačný účinok...

Aj keď máš silnú vôľu, musíš sa vyhýbať všetkým situáciám, ktoré ťa môžu priviesť k hriechu nečistoty. Rozumnosť je veľká čnosť! Je lepšie určiť si hranice, a tak si zachovať bezpečný odstup od všetkého, čo nás môže priviesť k pádu. Pokušenia proti čistote sú veľmi silné. Dajú sa ovládnuť, keď vznikajú. Aj požiar je ľahšie zahasiť v zárodku. Neskôr to môže byť ťažké, ba priam nemožné.

S nečistými myšlienkami nebojuj priamo. Keď vznikajú, obráť svoju pozornosť na niečo bezpečné.

Premyslene si vyberaj priateľov

Ak budeš v zlej spoločnosti, nakoniec podľahneš zlým vplyvom. Ktosi napísal: „Medzi svojimi rovesníkmi som sa hanbil byť menej nehanebný než ostatní, keď som počul, ako sa vychvaľujú svojimi nehanebnosťami. Potešenie mi nespôsoboval samotný skutok, ale tiež uznanie. Robil som sa horším, než som v skutočnosti bol, aby ma nevysmiali...“ A ty máš odvahu byť dobrý(á)? Máš odvahu ísť proti prúdu?

V priebehu celých dejín Cirkvi bol Kristus „znamením odporu“. A rovnako je to aj dnes. Niektorí považujú Božiu múdrosť za hlúposť. Vysmievajú sa tomu, čo on prikazuje, a chvália a propagujú to, čo on zakazuje. Keď prostredníctvom pápeža, biskupov a kňazov hovoril: „Milujte Boha nadovšetko a hľadajte najskôr to, čo sa jemu páči, aby ste šťastne žili,“ kričali: „Vyhľadávajte rozkoš a nepozerajte na prikázania. Rozkoš znamená šťastie.“ On hovoril: „Zaprite sa a bojujte proti žiadostivosti,“ a „svet“ povzbudzoval: „Žite si slobodne a robte to, na čo máte chuť“ atď.

Vždy boli ľudia, ktorí nazývali život s Kristom hlúposťou a tmárstvom, modlitbu stratou času, Božie prikázania obmedzovaním slobody, samoľúbosť múdrosťou a pýchu vedomím svojej hodnoty. V poslednej dobe nazývajú neviazanosť slobodou a láskou, zabíjanie detí prerušením tehotenstva alebo právom ženy, ľahostajnosť voči zlu toleranciou a psychické zmrzačovanie mladistvých v škole sexuálnou výchovou a pod.

Treba si uvedomiť, že okolo nás existujú úplne protichodné hodnotové systémy a v dôsledku toho celkom odlišné spôsoby života. Stále sa musíme rozhodovať. Stále platia slová: „Predložil som vám život i smrť, požehnanie i kliatbu“ (Dt 30, 19)! Život podľa prikázaní, ktoré nám dal milujúci Otec, vedie
k požehnaniu, šťastiu a plnosti života. Hriech naopak.

Vyššie uvedené odporúčania – ako som spomenul v úvode – pomáhajú nielen pri zachovaní predmanželskej čistoty, ale napomáhajú celkovému duchovnému rastu. V druhej časti Krátkeho programu pre teba poviem viac o tom, čo sa bezprostredne týka zachovania čistoty.

Ján Bilewicz