Napredujem
Moje rozhodnutie pripojiť sa k HČS súvisí s udalosťou, ktorá sa stala v mojej farnosti. Prišli k nám relikvie blahoslavenej Karolíny Kózkówny. Po slávnostnej svätej omši ich mohli všetci prítomní pobozkať. Ja som prijala Eucharistiu, pomodlila som sa modlitbu zasvätenia a vstúpila som do HČS.
V minulosti bola moja viera chabá. Do kostola som chodievala zvyčajne raz v týždni, v nedeľu („lebo mi to prikázala mama“) a na sviatky. Zdalo sa mi, že tam nepotrebujem chodiť. Prelomovým obdobím boli pre mňa dva mesiace minulého roka – máj a jún. Vtedy som začala pomaly poznávať Boha, zmysel svätej omše, častej modlitby a pravidelnej spovede. Spovedník ma povzbudil, aby som čítala Sväté písmo, čo som nikdy predtým nerobila. Začala som pracovať na sebe, prestala som sa rúhať a priať všetko najhoršie svojim nepriateľom...
Začala som poznávať, čím je modlitba. Predtým bola pre mňa iba zriedkavou a nepríjemnou povinnosťou. Aj môj spôsob spovedania sa prešiel revolučnou zmenou. Predtým som si kľakla v spovednici, vyznala som hriechy, ktoré som považovala za vhodné, mechanicky som vykonala pokánie, dva dni po spovedi som sa snažila nehrešiť a potom som sa vracala k tým istým hriechom, ktoré ma od Boha vzďaľovali... Takto to trvalo niekoľko rokov. Pozerala som nevhodné filmy, pričom som si neuvedomovala, že tým hreším. Uviazla som v bludnom kruhu, z ktorého som sa sama nechcela dostať von. „Veď aj načo?“ myslela som si.
Už istý čas sa modlím Tajomstvo šťastia – modlitbu k Duchu Svätému, ktorú mi odporučila moja mama. Z rúk kňaza som prijala plátenný škapuliar. Nikdy ho neodkladám. Nosím ho hrdo a nevšímam si úsmešky niektorých ľudí. Ak sa ma niekto opýta, vysvetlím mu, čo to je a prečo je to pre mňa také dôležité. Každý deň sa modlím ruženec a korunku k Božiemu milosrdenstvu, zúčastňujem sa na svätej omši a veľmi často prijímam Eucharistiu. Raz za mesiac sa snažím ísť na svätú spoveď. Keď spácham ťažký hriech, snažím sa čo najskôr z neho vyspovedať. Modlím sa za kňaza, ktorý ma priviedol na správnu cestu.
Moje rozhodnutie pripojiť sa k HČS bolo dobre uvážené. Veľmi sa teším, že toto Hnutie existuje a že doňho patrím. Napriek tomu, že ma niekedy prepadne znechutenie z toho, že ma ostatní nechápu, a že vidím svet okolo seba, v ktorom vládne hriech a chýba čestnosť, šľachetnosť a súcit, nevzdávam sa, lebo viem, že Ježiš je so mnou a že sa o mňa stará. Vtedy si pripomínam Spasiteľove slová: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním“ (Mt 11, 28).
Viem, že Ježiš chce a môže pomôcť každému bez ohľadu na to, ako daný človek žije. On je oporou, útočiskom, žriedlom, kde môže každý načerpať. Mojou smerovkou sú slová kňaza J. Popieluszka: „Každý deň si musíme uvedomovať, že ak od iných vyžadujeme pravdu, aj my musíme žiť podľa pravdy. Ak sa dožadujeme spravodlivosti, sami musíme byť spravodliví. Ak žiadame odvahu a udatnosť, sami musíme byť vo všednom živote odvážni a udatní.“
Vaša čitateľka
| predchádzajúci | ďalší | « späť |
