Účinnosť prorodinnej výchovy
Je pre mňa samozrejmé, že vzdelávací systém je povinný podporovať výchovnú snahu rodičov. Očakávam, že dieťa bude počuť v škole o tých hodnotách, o ktorých počuje doma a ktoré mu v budúcnosti pomôžu založiť si vlastnú šťastnú rodinu. Preto mi nie je jedno, či sa v školách vyučuje prorodinná výchova alebo „pokroková“ sexuálna výchova.
Počiatky sexuálnej výchovy v školách siahajú do dvadsiatych rokov 20. storočia a sú spojené s činnosťou Svetovej ligy sexuálnej reformy, ktorej cieľom bolo šírenie antikoncepcie, legalizácia potratov a prostitúcie, propagácia rozvodov a voľného sexu. Podľa mňa členom Ligy išlo o peniaze, ktoré bolo možné zarobiť v každej z vyššie vymenovaných oblastí, a nie o dobro spoločenstva alebo jednotlivca. Doteraz totiž nikto nenavrhol nijakú zmysluplnú alternatívu pre rodinu, naopak mnohí sa aktívne zapájajú, aby ničili rodinu ako inštitúciu. Jednoducho preto, lebo rodina a jej potenciál prirodzeným spôsobom vytvárať medziľudské vzťahy je opakom všetkého, čo so sebou priniesla propagovaná „sexuálna reforma“.
Vo Švédsku v súlade s „reformou“ zaviedli povinnú sexuálnu výchovu už v polovici 20. storočia a podľa jeho príkladu tak urobili aj iné krajiny. Nechcem povedať, že sexuálna výchova nie je potrebná. Chcem sa iba opýtať: Čomu majú vedomosti o sexualite človeka slúžiť: rozvoju alebo ničeniu? Ako má človek využiť vedomosti: má prostredníctvom nich svoj život a život iných ničiť alebo budovať vzťahy v rodine?
Nielen ja si kladiem túto otázku. Ako odpoveď na ňu vznikli v sexuálnej výchove tri rôzne smery: a) výchova k čistote, b) odovzdávanie biologických informácii o sexe, c) odovzdávanie komplexných eticko-biologických vedomostí. Táto „komplexná výučba“ americkej Federácie plánovaného rodičovstva a jej dcérskych inštitúcií v rozličných krajinách zahŕňa v sebe:
• biologické vedomosti o ľudskej prokreácii;
• vedomosti o sexuálnom vývoji človeka;
• informácie, ako sa nedať sexuálne zneužívať;
• informácia o možnosti uskutočnenia potratu;
• informácia o možnosti používania antikoncepčných prostriedkov.
Zdá sa, akoby táto „komplexná výučba“ dávala mladým ľuďom isté možnosti výberu. V skutočnosti však nenávratne vedie k pretrhnutiu manželských vzťahov ničených antikoncepciou a potratmi, k sexuálnej neviazanosti a k s ňou úzko súvisiacim epidémiám pohlavných chorôb. Skúsme si to prepočítať: ak sa chceme dožiť vysokého veku v čistote a vernosti, je potrebné zachovávať čistotu a vernosť v každej chvíli, v každej situácii a to mnoho rokov. Na zničenie manželského šťastia stačí jedna nevera. To, čo sa budovalo spoločným úsilím po mnohé roky, je možné zničiť v priebehu piatich minút. Tu nejde o „rôzne možnosti výberu“ – ale o podávanie otráveného pokrmu.
Už v osemdesiatych rokoch 20. storočia sa na západe objavili prvé skupinky osôb, ktoré v rámci sexuálnej výchovy propagovali výchovu k čistote a ich počet stále rastie. V roku 1988 v USA iba 2% učiteľov hovorili o sexuálnej zdržanlivosti ako o jedinej a istej prevencii proti tehotenstvu a sexuálnym chorobám, po desiatich rokoch ich počet stúpol na 23%. V roku 2000 o aktívnom sexuálnom živote ako rezervovanom výlučne pre manželstvo vyučovalo už 96% amerických škôl.
Tieto výsledky jasne ukazujú, že výchova k čistote je jednoznačne na prvom mieste medzi inými smermi sexuálnej výchovy, ktoré uprednostňujú antikoncepciu a potraty. Medzi rokom 1991, keď bola americká mládež dobre informovaná o metódach antikoncepcie, a rokom 1995, keď bola sexuálna zdržanlivosť všeobecne uznaná a prijatá, počet tehotenstiev u nevydatých tínedžeriek v USA klesol o 66%. Ukazovatele tehotenstiev a potratov u neplnoletých boli na najnižšej úrovni od roku 1946. Zároveň sa od niekoľko do niekoľko desiatok percent znížil počet onemocnení na choroby prenášané pohlavným stykom, čo sa predtým nedosiahlo propagáciou kondómov, ktoré mali byť „prostriedkom zmenšujúcim riziko ochorenia“...
Pre porovnanie: Veľká Británia, postavenú uprednostňuje sexuálnu výchovu postavenú na biologických vedomostiach a dostupnosti antikoncepcie a potratov, má dnes najvyššie ukazovatele tehotenstiev neplnoletých (26 pôrodov na 1000 žien vo veku 15 – 19 rokov). Zvýšil sa tiež počet potratov u neplnoletých. Počet onemocnení na pohlavné choroby katastrofálne narástol: chlamydióza o 67%, kvapavka o 117%, syfilis až o 571%.
Britská vláda je znepokojená týmito výsledkami. No namiesto toho, aby nasledovala príklad krajín, kde sa tieto ukazovatele znížili, Veľká Británia prijíma iracionálne opatrenia: znižuje vek sexuálnej výchovy, pričom samotný program ponecháva nezmenený... V súčasnosti sa o údajnej účinnosti antikoncepcie učia deti vo veku 11 – 14 rokov, ale sú už návrhy, aby tento vzdelávací program bol dokonca pre päťročných a dvanásťročným aby sa zadarmo rozdávali kondómy Ak to tak pôjde ďalej, môžeme očakávať, že Veľká Británia čoskoro predstihne všetky krajiny tretieho sveta, čo sa týka venerických chorôb a nechcených tehotenstiev.
Totiž mnohé krajiny, oveľa menej ekonomicky rozvinuté ako Veľká Británia, začínajú podporovať sexuálnu zdržanlivosť. Napríklad v Keni urobili výskum na základe výsledkov programu Stay Alive (Zostaň nažive), ktorý trval dva a pol roka. Došlo k 61-percentnému poklesu počtu tehotenstva medzi maloletými. Zimbabwe vyvinulo program zameraný na prevenciu HIV/AIDS postavený na sexuálnej abstinencii. Zaujímavo sa skončili výskumy v Chile, kde ministerstvo zdravotníctva právne rozhodlo o distribúcii kondómov pre tínedžerov nad štrnásť rokov. To malo za následok percentuálny nárast tehotenstva mladistvých na 22,6%. Zároveň v mnohých školách bol zavedený program na podporu sexuálnej abstinencie. U mladých ľudí, ktorí prešli týmto programom, ukazovateľ tehotenstva bol päťkrát nižší: len 4,4%.
Američania, pre ktorých fakty a čísla sú dôležitejším argumentom ako ideológia, uznali vzdelávacie programy, ktoré podporujú sexuálnu abstinenciu ako jediné výlučne efektívne. Málokoho v USA napadne pochybovať o vhodnosti ich zavádzania v školách len preto, že vyzdvihovanie čistoty je postavené na dokumente Pápežskej rady pre rodinu: Ľudská sexualita: pravda a poslanie. Indikácie pre výchovu v rodine. Avšak niektorí Poliaci, ktorí by naozaj mohli byť hrdí na výnimočné úspechy nášho vzdelávania v tejto oblasti, často spochybňujú platnosť prorodinného vzdelávania (ktoré už dávno funguje na našich školách) ako „príliš nábožensky orientovaného“...
Keď niekto falšuje údaje o potratoch, môže si vymyslieť milióny ilegálnych potratov v Poľsku a tisíce prípadov „potratovej turistiky“, a to preto, že to nikto nie je schopný overiť. Ale prekvapuje ma, že médiá nepoukazujú na skutočné a nevyvrátiteľné údaje o počte neporovnateľne nižšieho výskytu pohlavných chorôb v Poľsku ako napríklad v „pokrokovej“ Veľkej Británii s jej sexuálnou výchovou. Počet prípadov syfilisu na stotisíc obyvateľov v Poľsku je 0,52, zatiaľ čo v Anglicku 3,81. Kvapavky: v Poľsku
Možno, že niekto chce nasledovať príklad Britov a priviesť našu krajinu na britskú úroveň pohlavných chorôb. Ja osobne si myslím, že práve Briti sa majú čo učiť – a to nielen od nás. Pre nás môžu byť skôr varovaním a príkladom toho, aká sexuálna výchova by sa nemala ponúkať mladým ľuďom. Nebuďme ľahostajní k tomu, ako a kým je v školách vedený predmet prorodinnej výchovy, aby náhodou zástancovia biologickej sexuálnej výchovy neponúkali našim deťom antikoncepciu ako rovnocennú alternatívu pre sexuálnu čistotu. Neverme jednoduchým riešeniam, ktoré nemajú dobrý výsledok. Zvoľme si síce trochu ťažšiu, ale účinnú cestu sexuálnej čistoty a manželskej vernosti!
Miroslav Rucki
V tomto článku boli použité materiály Poľskej asociácie ochrancov ľudského života: Služba životu č. 1/2007.
| predchádzajúci | ďalší | « späť |
