Čo sa deje s nerozlučiteľnosťou manželstva?

Je toho tak veľa, že sa pomaličky stávame imúnni voči tomuto javu a s ním spojenému utrpeniu. Na druhej strane jasne vidíme šíriace sa prvky pro-rozvodovej mentality vo forme „rozvodového trhu“. Pro-rozvodová mentalita sa zároveň šíri prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov, v ktorých sú rozvodové konanie a rozvod, zmena partnera priam propagované. Jej najbolestivejším prejavom je oslabenie hodnoty nerozlučiteľnosti manželstva u katolíkov. Niekedy sa stáva, že manželia žijúci vo sviatostnom manželstve už dopredu rátajú, dokonca „plánujú” rozvod v prípade neúspechu v manželstve... Žiaľ, často sa tiež stáva, že katolícki rodičia takéto riešenie krízovej situácie v manželstve našepkávajú aj svojim deťom.

Čo sa deje?

Tri a pol mesiaca pred svojou smrťou Ján Pavol II. povedal: „Žiaľ, útoky na manželstvo a rodiny sú zo dňa na deň silnejšie a radikálnejšie, a to ako na ideologickej úrovni, tak v oblasti právnych predpisov“ (prejav k zástupcom Fóra rodinných združení, 18. 12. 2004). Tento veľký prorok bol schopný s dokonalou presnosťou diagnostikovať reálnu situáciu okolo nás. Vyššie citovanými slovami jasne varuje pred skutočnosťou, že rozsah rozpadu manželstiev, degradácie rodinných hodnôt sa nedeje náhodne. To nie je „dôsledok prírodných a civilizačno-kultúrnych premien“, ako to niekedy môžeme počuť od moderných tvorcov našej súčasnosti, ktorí tvrdia: „Rodinná politika musí byť tiež predmetom spoločenskej dohody, musí brať do úvahy premeny, ktorými dnes model rodiny prechádza, nakoľko priberá rôzne nové formy partnerstva“ (z programového vyhlásenia konferencie Rodinná politika v Európe. Účinný nástroj zrovnoprávnenia žien a mužov alebo nástroj proti demografickej kríze?, ktorá sa konala vo Varšave dňa 27. 9. 2007). Zdá sa, že lavínovo rastúci počet rozvodov v Európe nie je nezávislým javom. Niekomu na tom záleží, niekto tento proces tlačí dopredu; a bohužiaľ, účinnosť týchto opatrení je vysoká.

Ako sa brániť?

Je potrebné s čo najväčšou mocou hlásať hodnotu nerozlučiteľnosti manželstva, ktoré pochádza z Božieho ustanovenia: „Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje“ (Mt 19, 6). Vzhľadom k tomu, že práve proti nej sú zamerané konkrétne útoky, musí byť aj najviac strážená a chránená. Ale najprv pripomínaná a uvedomovaná.

Preto v tejto chvíli si opäť pripomeňme najdôležitejšie vyhlásenia Svätého Otca Jána Pavla II.:

1. „Povinnosťou Cirkvi je, ako to urobili synodálni otcovia, stále zdôrazňovať učenie o nerozlučiteľnosti manželstva tým, čo v týchto časoch pokladajú za ťažké alebo priam za nemožné spojiť sa len s jednou osobou na celý život. A tým, ktorých ovládla taká forma kultúry, ktorá odmieta nerozlučiteľnosť manželstva, a ktorí otvorene zosmiešňujú záväzok manželov k vernosti, treba znova zdôrazňovať radostnú zvesť o definitívnom charaktere manželskej lásky, ktorá má svoj základ a silu v Ježišovi Kristovi, Pánovi“ (Familiaris consortio, 20).

2. „Jedno telo! Je ťažké neuvedomovať si celú silu týchto slov! Biblický význam slova telo neznamená len fyzickú povahu človeka, ale celú jeho telesnú i duševnú identitu. Manželia tvoria nielen spojenie tiel, ale skutočnú jednotu osôb. Ide o jednotu takú hlbokú, že sú v našej zemskej skutočnosti akoby odzrkadlením božského ,my‘ troch osôb Najsvätejšej Trojice“ (Jubileum rodín, 15. 10. 2000).

3. „Manželstvo ,je‘ nerozlučiteľné: je to jedna zo základných charakteristík jeho objektívnej existencie, a nie čisto subjektívna skutočnosť. Preto dobro, ktoré plynie z nerozlučiteľnosti, je dobrom samotného manželstva; nepochopenie jeho nerozlučiteľnosti je nepochopením podstaty manželstva. Z toho vyplýva, že ,bremeno‘ nerozlučiteľnosti a obmedzenia ľudskej slobody, ktoré sú s ním spojené, nie sú nič iné ako – obrazne povedané – opačná strana tej istej mince vo vzťahu k dobru a možnostiam charakterizujúcim inštitúciu manželstva ako takú. Z tohto pohľadu je nezmyslom hovoriť, že ľudské zákony niečo ,diktujú‘, pretože ich povinnosťou je odzrkadľovať a chrániť prirodzené a Božie zákony, ktoré sú vždy oslobodzujúcou pravdou (porov. Jn 8, 32)“ (Príhovor k tribunálu Rímskej Roty, 28. 1. 2002, bod 4).

4. „Nemôžeme podliehať pro-rozvodovej mentalite: nedovoľuje nám to dôvera v prirodzené a nadprirodzené dary, ktoré Boh dal človeku. Pastoračná činnosť musí podporovať a hlásať nerozlučiteľnosť manželstva. Vieroučné aspekty by mali byť ukazované, vysvetľované a bránené, ale ešte dôležitejšie sú konkrétne a z nich vyplývajúce skutky. Keď manželia prežívajú ťažkosti, pastieri a ostatní veriaci by ich mali obdariť pochopením, ale aj jasne a dôrazne pripomenúť, že cestou k pozitívnemu vyriešeniu krízy je manželská láska. Práve preto, že Boh ich spojil nerozlučným putom, muž a žena, majúc dobrú vôľu, využívajúc všetky dostupné prostriedky, ale predovšetkým dôverujúc v pomoc Božej milosti môžu a mali by prekonať chvíle neistoty obnovení a posilnení“(tamže, bod 5).

Mnohí manželia sa pozerajú so strachom do budúcnosti. Narastá počet rozpadajúcich sa manželstiev po dvadsiatich a viac rokoch spoločného života... Čo je však príčinou týchto rozvodov? V čoraz väčšej miere sa o tejto téme hovorí cynickými slovami: „Výmena za novší model,“ akoby muž a žena neboli ľudské bytosti, ale iba spotrebitelia a ich hodnota bola meraná len počtom „odpracovaných“ rokov ... Je človek pre túto „novú kultúru“ to isté ako model automobilu, hodiniek, televízora...?

U mnohých je rozvod dôsledkom nevyhnutnej potreby niečo sebe samému dokázať v krízovom období stredného veku či dôsledkom morálnej povoľnosti v čase podnikových integračných zábavných podujatí. Pozorovaný rozsah drámy pre zradu v manželstvách prispieva k prehĺbeniu strachu a obáv tohto typu: Sme schopní vytrvať vo vernosti? Nepodľahne môj manžel, manželka tomuto trendu? Nie sme náhodou nenormálni, keď túžime žiť vo vernosti jeden druhému?

Jediným a spoľahlivým receptom na prekonanie týchto obáv a vytrvanie vo vernosti je intenzívny život milosťou sviatosti manželstva. To nie je ťažké. Stačí denná modlitba manželov, pravidelná spoveď, každú nedeľu spoločná účasť na svätej omši, nosenie snubného prsteňa, slávenie každého výročia svadby a vedomé pestovanie manželskej lásky. Moc sviatosti manželstva je zakorenená vo všemohúcej láske Krista, ktorá víťazí nad každým zlom – stačí v ňu veriť a intenzívne z nej čerpať. Jej prameňom je stála prítomnosť Ježiša, prvýkrát prizvaného do vzťahu vo chvíli uzavretia manželstva a pozývaného stále v každodennej modlitbe, pravidelnom prijímaní sviatosti pokánia a Eucharistie. Ježiš, ktorý nás miloval až na smrť na kríži, neobráni našu manželskú lásku a jednotu pred útokmi Zlého? Určite nás obráni (porov. Lk 18, 7 – 8).

Musíme sa mu však zveriť so všetkými manželskými problémami a spolu s ním dvíhať a niesť kríž utrpenia, pretože len tak budeme naozaj schopní prekonať aj tie najväčšie manželské krízy. Zotrvať vo vernosti a nerozlučiteľnosti manželstva nie je ľahké. Nepochybujem však, že je to najkrajšia a najdôležitejšia úloha manželov, pri uskutočňovaní ktorej nám chce Stvoriteľ veľmi pomáhať. Vedie totiž k plnosti šťastia, ktoré Boh pripravil pre tých, ktorí ho milujú a kráčajú jeho cestami. O tomto šťastí neustále vydávajú svedectvo manželské páry, ktoré krízu šťastne prekonali, ktoré v Ježišovi našli silu a vo Svätom písme návod na budovanie trvalého manželského šťastia. V súčasnej situácii tvárou v tvár rozsiahlej kampani zla namierenému proti rodine si to šťastie nemôžeme nechať len pre seba. Ako manželia máme nikým nezastupiteľnú úlohu hlásať radostnú zvesť dnešnému svetu, zvlášť našim deťom. Ešte raz sa započúvajme do slov Svätého Otca Jána Pavla II.:

1. „Keď Kristus poslal svojich učeníkov prvýkrát ohlasovať radostnú zvesť, posielal ich do dvoch (porov. Mk 6, 7). Vy ste tiež posielaní vo dvojici – na základe tejto veľkej sviatosti, ktorá z vás urobila manželov – a zároveň ste svedkami Ukrižovaného a Zmŕtvychvstalého (...) Toto poslanie ste povinní plniť celým svojím životom. Vaším poslaním je dávať svedectvo. ,Pravá manželská láska bude viac cenená a bude sa o nej formovať verejná mienka, pokiaľ kresťanské manželské páry budú vynikať v tejto láske a potvrdzovať ju vernosťou a harmóniou‘ (II. vatikánsky koncil)“ (príhovor Hnutiu Focolare, 3. 5. 1981, bod 3).

2. „Kresťanskí manželia! Skrze vaše spoločenstvo života a lásky, skrze vašu vzájomnú oddanosť a veľkodušné prijímanie detí buďte v Kristovi svetlom sveta! Pán vás žiada, aby ste každý deň boli lampou, ktorá nie je ukrytá, ale postavená ,na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome‘ (Mt 5, 15). Buďte predovšetkým ,radostnou zvesťou pre tretie tisícročie‘, horlivo žijúc svoje povolanie“ (IV. celosvetové stretnutie rodín v Manile, január 2003).

Mieczysław Guzewicz