Zázračné znamenie, ktoré sa neustále sprítomňuje

História zjavení Panny Márie v Bra

Večer 29. decembra 1336 prechádzala mladá vydatá žena Egídia Mathisová, ktorá bola v pokročilom štádiu tehotenstva, okolo sochy Panny Márie nachádzajúcej sa neďaleko mestečka Bra. Socha stála na vysokom podstavci v hustom poraste. Práve tam na ňu striehli dvaja vojaci s úmyslom znásilniť ju.

Keď si Egídia uvedomila hroziace nebezpečenstvo, prestrašene sa vrhla k soche prosiac Pannu Máriu o pomoc. Situácia sa zdala byť beznádejnou, pretože žena nebola schopná sama sa obrániť pred násilníkmi. Zo sochy však náhle zažiarilo také oslnivé svetlo, že vystrašení vojaci utiekli. Egídii sa potom zjavila Panna Mária a s úsmevom na tvári ju láskavo upokojovala. Hneď po tomto zjavení Egídia pocítila pôrodné bolesti a bez akýchkoľvek komplikácii porodila dieťa pred sochou Panny Márie. Zavinula ho do kabáta a utekala k najbližšiemu domu, kde poprosila o pomoc. Správa o tejto udalosti sa po mestečku rozniesla ako blesk.

Čoskoro sa na miesto zjavenia prišli modliť takmer všetci obyvatelia Bra. Môžeme si predstaviť, aké veľké bolo ich prekvapenie, keď na početných stromoch, ktoré tam rástli, zbadali nádherné biele jarné kvety. Pre všetkých to bolo zjavným znamením, ktoré potvrdzovalo pravdivosť slov Egídie Mathisovej o zjavení najsvätejšej Panny. Blízko miesta, kde sa zjavila Panna Mária a zázračne zakvitli v decembri stromy, neskôr vybudovali pútnický chrám La Madonna dei Fiori.

Neustále opakovanie sa zázračného znamenia

Hoci od tejto udalosti, ktorá sa udiala 29. decembra 1336, uplynulo už 673 rokov, predsa sa na mieste zjavenia Panny Márie každý rok opakuje zázračné znamenie kvitnúcich stromov. Tento jav zaujal vedcov z turínskej univerzity, ktorí ho nepretržite sledujú už od roku 1700 ako „botanickú anomáliu“.

Vedci potvrdili, že stromy rastúce na mieste zjavenia sú Prunus spinosa L. Obvykle kvitnú iba raz v roku, na konci marca alebo začiatkom apríla, a potom rodia malé a kyslé plody. Je to druh nešľachtených sliviek, ktoré sa bežne vyskytujú v Piemonte, často tvoria husté porasty pozdĺž ciest, v dolinách a na pahorkoch. Vedecké výskumy ukázali, že pôda pri svätyni La Madonna dei Fiori, kde rastú stromy Prunus spinosa L., nie je ničím nezvyčajná: je taká istá ako v iných častiach tejto oblasti. Neboli zistené ani nijaké vedľajšie geofyzikálne, elektromagnetické a klimatické účinky, ktoré by mohli spôsobiť kvitnutie stromov v decembri. Vedci tým potvrdili, že stromy Prunus spinosa L. rastúce pri svätyni v Bra sa nelíšia od stromov rastúcich na iných miestach regiónu. Bežne kvitnú na jar a následne rodia plody. No kvitnutie týchto stromov uprostred mrazivej zimy je pre vedcov záhadou.

Keď som 2. januára 2006 prišiel do tejto svätyne spolu s P. Klimczakom TChr (kňazom poľskej misie v Miláne, Turíne a Brescii), vonku bolo mínus 6 stupňov a v tom roku tam výnimočne nebol sneh. Duchovný správca svätyne don Michele nám povedal, že stromy začínajú kvitnúť každý rok 8. decembra na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie a kvitnú až do 29. decembra, výročného dňa zjavení Panny Márie na tomto mieste. Napriek tomu, že v decembri je tam vždy niekoľko stupňov pod nulou, kvety na stromoch ešte nikdy nezmrzli. A hoci sme prišli už niekoľko dní po ukončení plného kvitnutia, na stromoch bolo ešte stále trochu kvetov, ktoré som si odfotografoval. Don Michele spomenul, že v kronikách svätyne v Bra sa uvádza, že v jej 670-ročných dejinách stromy na mieste zjavenia nezakvitli len dvakrát. Bolo to v decembri 1913 a v decembri 1938, teda pár mesiacov pred vypuknutím prvej a druhej svetovej vojny. Povedal nám tiež, že vedci z univerzity v Turíne urobili zaujímavý pokus: na mieste zjavenia vysadili sadenice Prunus spinosa L., ktoré nepochádzali zo skupiny stromov rastúcich pri svätyni. Ukázalo sa, že tieto stromy nikdy nezakvitli v decembri, aj keď boli z toho istého druhu a rástli na rovnakom mieste. V decembri teda kvitnú iba stromy pochádzajúce zo skupiny stromov Prunus spinosa L., ktoré rástli na mieste zjavenia Panny Márie 29. decembra 1336. Z vedeckého hľadiska kvitnutie stromov tohto druhu uprostred zimy zostáva teda aj naďalej nerozlúštenou hádankou. No pre ľudí, ktorí sú otvorení na prijatie znamení neviditeľného Boha, sú stromy kvitnúce v decembri pri svätyni La Madonna dei Fiori v Bra nadprirodzeným znamením a výzvou k obráteniu, k otvoreniu sa na prítomnosť Panny Márie, ktorá nás túži viesť po ceste viery k svojmu Synovi Ježišovi Kristovi, ktorý je jedinou zárukou večného života a nezničiteľnej lásky pre každého človeka.

Don Michele nám povedal, že zázračne kvitnúce stromy sú znamením, ktoré mnoho pútnikov privádza k ešte väčšiemu zázraku, a je ním osobné obrátenie, sebaodovzdanie Kristovi skrze Máriu. Veľa ľudí tu prvýkrát po niekoľkých rokoch – ba dokonca aj po viac ako desiatich – pristupuje k sviatosti zmierenia a začínajú sa pravidelne modliť, pristupovať k sviatosti zmierenia a k Eucharistii, teda žiť živú vieru každý deň. Kvitnúce stromy sú zároveň znamením poukazujúcim na skutočnú prítomnosť Panny Márie, našej milovanej Matky, ktorá túži po večnej spáse všetkých ľudí – a teda aj mňa a teba. Na jej príhovor Pán Ježiš na tomto mieste zázračne uzdravuje ľudí z najrozmanitejších chorôb. Don Michele hovoril o mnohých zázračných uzdraveniach, napr. päťročný hluchonemý chlapec, ktorý tu prišiel so svojou mamou, náhle získal sluch aj reč a asi pätnásťročný chlapec bol uzdravený z pokročilého štádia schizofrénie, neskôr úspešne vyštudoval, založil si rodinu a dodnes je úplne zdravý.

Svätyňa v Bra a Turínske plátno

Existuje podivuhodný súvis medzi zázračne kvitnúcimi stromami pri svätyni v Bra a Turínskym plátnom. Keď bolo v roku 1898 Turínske plátno verejne vystavené, stromy pri svätyni v Bra kvitli tri mesiace – teda po celú dobu trvania expozície. Podobná situácia sa opakovala v roku 1978, keď plátno bolo niekoľko mesiacov sprístupnené verejnosti. Jedným z mnohých miliónov pútnikov bol vtedy aj kardinál Karol Wojtyla.

Keď bolo plátno 23. novembra 1973 prvýkrát ukázané v talianskej televízii, v ten istý deň zakvitli aj stromy pri svätyni La Madonna dei Fiori. Akoby Panna Mária chcela potvrdiť, že sa jedná o skutočné plátno, v ktorom bolo zavinuté telo jej Syna a nášho Spasiteľa Ježiša Krista.

Je nutné si tiež uvedomiť, že Turínske plátno je najpozoruhodnejšou kresťanskou relikviou. Je to totiž materiál, v ktorom bolo Kristovo telo zavinuté a uložené do hrobu. Na tomto pohrebnom plátne je do najmenších podrobností odtlačené celé telo ukrižovaného Spasiteľa.

Svätý Otec Ján Pavol II. v Turíne počas svojej kázne 13. apríla 1980 povedal: „Na základe argumentov mnohých vedcov je posvätné Turínske plátno osobitným svedkom Veľkej noci – umučenia, smrti a zmŕtvychvstania. Nemým, ale zároveň nečakane výrečným svedkom! Veda objavuje, kto bol muž z plátna, kým viera vedie k jeho spoznaniu. Táto najvzácnejšia relikvia nám neobyčajne sugestívne pripomína, že Kristus naozaj trpel, zomrel na kríži a vstal z mŕtvych pre nás a pre našu spásu.“

„Pre veriaceho človeka,“ povedal Ján Pavol II. v Turíne dňa 24. mája 1998, „je podstatné hlavne to, že plátno je zrkadlom evanjelia. Každý vnímavý človek pri jeho kontemplácii prežíva vnútorné pohnutie a otras... Plátno je naozaj neobyčajným znakom, ktorý poukazuje na Ježiša, pravé Slovo Otca, a vyzýva človeka, aby vo svojom živote nasledoval príklad toho, ktorý obetoval seba samého za nás...“

Výskumní pracovníci zastupujúci rôzne vedné odbory vyhlásili ako isté to, že:

1. Plátno určite pochádza z čias Krista. Skúmanie veku materiálu pomocou uhlíka C 14, zverejnené v roku 1997, ktoré datovalo jeho pôvod do stredoveku, bolo vedeckými kruhmi rázne zamietnuté ako nespoľahlivé a tendenčne spracované.

2. Do plátna bolo po smrti zabalené zmasakrované telo ukrižovaného muža, ktorý bol vysoký 180 cm a vážil 65 kg. V tkanine bola zistená prítomnosť množstva skutočných ľudských krvných zrazenín skupiny AB.

3. Popisy umučenia a ukrižovania Ježiša v evanjeliách sú úplne v zhode s odtlačkom na plátne. Človek zobrazený na plátne bol bičovaný, tŕním korunovaný a na miesto popravy niesol ťažký kríž. Bol pribitý na kríži klincami podľa rímskeho spôsobu križovania, pochovaný bol však podľa židovských zvykov.

4. Odtlačok prednej a zadnej časti tela je trojrozmerným fotografickým negatívom. Stalo sa tak v dôsledku výbuchu neznámeho žiarenia zvnútra, ktoré počas jednej tisíciny sekundy odtlačilo na povrchu plátna trojrozmerný fotografický negatív celého tela.

5. Telo bolo zabalené v plátne nie viac ako 36 hodín. Nezanechalo nijaké stopy rozkladu a odtrhovania ho z plátna, nakoľko krvné zrazeniny sú nepoškodené. Telo teda muselo neznámym a tajomným spôsobom preniknúť cez materiál. Iba viera nás oprávňuje k záveru, že sa tak mohlo stať v okamihu zmŕtvychvstania Krista.

„Pre nás, vedcov, možnosť sfalšovania odtlačku na plátne by bola väčším zázrakom ako zmŕtvychvstanie Krista – znamenalo by to totiž, že veda dvadsiateho storočia má nižšiu úroveň než schopnosti falšovateľa zo štrnásteho storočia, čo je nepredstaviteľné tvrdenie,“ napísali americkí vedci z Inštitútu pre výskum vesmíru NASA po dlhotrvajúcich výskumoch Turínskeho plátna. Iní vedci, K. E. Stevenson a G. R. Habermas, povedali: „Ako vedci nemôžeme argumentovať hypotézami viery, no v prípade Turínskeho plátna sa viera zdá byť najracionálnejšia.“

Výzva na obrátenie

Stromy, ktoré kvitnú v zime pri svätyni v Bra, Turínske plátno, zjavenia Panny Márie na rôznych miestach na svete – to sú vybrané príklady z mnohých nádherných znakov, ktoré nás neustále vyzývajú k pokániu.

Panna Mária, ustarostená sa o večnú spásu každého z nás, nám pripomína, že najväčšou ľudskou tragédiou je zotrvávanie v hriechu a popieranie Boha, ktoré v konečnom dôsledku môže viesť k úplnému zotročeniu silami zla a do večného zatratenia.

Mária nám zároveň ukazuje jedinú cestu, ktorá vedie k úplnému šťastiu v nebi – je to cesta viery v jej Syna Ježiša Krista. Nevyhnutnou podmienkou pre začatie tohto najfascinujúcejšieho a zároveň najdôležitejšieho životného dobrodružstva je úplné zanechanie hriechu a všetkých príležitostí, ktoré k nemu vedú. Pre mnohých to môže byť nerešpektovanie a porušovanie Božích prikázaní, upustenie od modlitby, spovede a iných náboženských úkonov, celkový nezáujem o veci viery, pornografia, promiskuita, smilstvo, cudzoložstvo, homosexualita a rôzne iné druhy hriechov proti čistote, ďalej sebectvo, chamtivosť, nepoctivosť, vydieranie, okrádanie a využívanie ostatných, praktizovanie a okultizmu, modlárstvo, drogová závislosť, alkoholizmus a všetko, čo vytvára závislosť a zotročuje. „Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlipníci, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva“ (1 Kor 6, 9 – 10). Definitívne zanechanie hriechu sa uskutočňuje v úprimnej spovedi. Musíme pristúpiť k sviatosti pokánia, vyznať Ježišovi celú pravdu o sebe dať si tiež predsavzatie každý ťažký hriech hneď vyznať v spovedi a tak žiť vždy v stave posväcujúcej milosti.

Po spovedi a prijatí Ježiša vo svätom prijímaní by sme mali veľmi konkrétne usporiadať svoj život – stanoviť si denný program, ktorý nevyhnutne musí obsahovať čas na modlitbu (ruženec, korunka k Božiemu milosrdenstvu, čítanie Svätého písma, adorácia Najsvätejšej sviatosti, atď.), zodpovednú prácu, odpočinok a prehlbovanie svojich náboženských vedomostí. Kráčanie po ceste viery nie je nič iné než riadne plnenie si prijatých záväzkov v duchovnej oblasti i v práci a odpočinku. Samozrejme, diabol bude robiť všetko, aby nás odradil a vzbudil v nás odpor k modlitbe. Teda nebude to jednoduché, ale nezabudnite, že to, čo rozhoduje o našom kráčaní cestou viery, nie sú pocity a nálady, ale rozhodnutie vôle. Preto keď sa mi vôbec nebude chcieť modliť, pracovať, činne odpočívať, jednoducho sa k tomu prinútim a na modlitbe budem dôverovať a odovzdávať seba samého (samú) Ježišovi takého (takú), aký(á) v tej chvíli práve budem. A vďaka mojej systematickej dennej modlitbe, pravidelnej spovedi a častému prijímaniu Eucharistie Pán Ježiš bude môcť vykonávať zmeny v mojom srdci a zahŕňať ma svojou láskou.

Nezabúdajte, že cesta viery je krokom do tmy, pretože viera hovorí – ako píše svätá Edita Steinová – o skutočnostiach, ktoré sme nikdy nevideli ani nepočuli; nepoznáme tiež nič, čo by im bolo podobné. Môžeme ich prijať len vo viere, v tme bez prirodzeného svetla rozumu a súhlasiť s tým, čo počujeme, hoci poznanie neprichádza cestou zmyslov. Preto viera je pre dušu nocou temna. Iba tak vnáša svetlo: zdokonaľuje pravé poznanie, ktoré presahuje každú vedomosť a múdrosť; len cestou čistej kontemplácie je možné dospieť k pravému poznaniu viery. Preto prorok hovorí: „Ak neuveríte, neobstojíte“ (Iz 7, 9).

Veľkou pomocou v každodennom kráčaní po ťažkej ceste viery a veľmi účinnou zbraňou v boji proti silám zla je modlitba ruženca. Preto nám Panna Mária pri zjaveniach vo Fatime a na ďalších miestach sveta dáva do ruky ruženec a žiada, aby sme nikdy nezanedbávali túto modlitbu.

P. M. Piotrowski TChr